DX.CZ

ČESKOSLOVENSKÝ DX KLUB

Dálkový příjem rozhlasu, televize a služeb

facebook youtube

Ako na DX príjem v pásme VKV

01.01.2011 08:00 I Boris Bielik

Diaľkový príjem v pásme VKV prežíva ťažké časy. Každý voľný kúsok na rozhlasovej stupnici sa snažia vysielatelia využiť vo svoj prospech a rozšíriť tak sieť vysielačov, respektíve dokrývačov. Na Slovensku to (zatial) nie je s preplnenosťou FM pásma také zlé ako za riekou Moravou, kde už značná časť DXerov rezignovala na diaľkový príjem. Koncom 80tych rokov nastal na území vtedajšieho Československa, ale aj u susedov v Maďarsku a Poľsku pokrok vo využívaní druhého VKV pásma 87.5 - 108.0 MHz. V počiatkoch obsadzuje pridelené ženevské kmitočty štátny rozhlas, neskôr po zmene politických pomerov sa v roku 1990 pridávajú prvé komerčné lastovičky. 

3_75_1459281374_P1050648.JPG
3_75_1459281374_P1050648.JPG

Krajiny zoskupenia V4 v deväťdesiatych rokov nastupujú cestu ústupu z východnej normy OIRT 66 - 74MHz a čiastočne aj zo stredných vĺn, čo takisto ovplyvní hustotu na FM stupnici. Prvé desaťročie nového milénia sa vyznačuje vznikom ďalších komerčných subjektov a rozširovaním pokrytia pre stávajúce subjekty. V Česku sa tento proces úplne vymkol kontrole a tamojšie regulačné orgány vydávajú vysielacie licencie ako na bežiacom páse. Vzniká tak prostredie, kde jedna stanica v okrese ruší druhú a tá rušená si nájde novú frekvenciu, ktorou zaruší ďalšiu. Tento neutešený stav je hrozbou nielen pre zdravé rozhlasové prostredie, ale je negatívom aj pre naše hobby - rozhlasový DXing. 
Stále existujú možnosti, ako dosiahnuť úspechy napriek súčasnému, nie optimálnemu stavu. Skúsim načrtnúť niekoľko spôsobov, ktoré sa osvedčili. 

Prvým predpokladom je odolný a citlivý tuner s dostatočne úzkymi filtrami. Väčšina DXerov používa na DX príjem buď stolný tuner, alebo prenosný príjimač. Existujú aj konštrukcie domácej výroby prispôsobené požiadavkám majiteľa, využiť sa dajú aj autorádiá známejších značiek. Najčastejšou úpravou tunera býva výmena medzifrekvenčných filtrov s hodnotami 280 kHz na užšie, zvyčajne 110, 80, v extrémnom prípade 53 kHz. Ďalej sú to rôzne úpravy anténnych vstupov, napájania, doplnenia príslušenstva, ktoré zvyšujú funkčnosť, alebo komfort. Tieto technické detaily boli popísané kompetentnejšími kolegami vo viacerých číslach klubového časopisu Radio Revue, takže sa im detailnejšie venovať nebudem.

Pri anténach záleží na možnostiach ich umiestnenia, resp. ich mobility, pretože platí, že čím väčší zisk, tým väčšie rozmery. Od bežného, alebo kruhového dipólu, cez 3, 5, 7 a 9 prvkové Yagi antény môžeme prísť až na 14 a viac prvkové monštrá. V našich končinách prevažujú 7 a 9 prvkové antény spoločnosti Kovoplast, no za hranicami je zastúpenie najmä viacprvkových antén zreteľnejšie. 

Ďalším dôležitým prvkom je výber vhodnej lokality. Miesto bydliska určite nebudeme meniť kvôli príjmovým možnostiam a individuálnej montáži do externého prostredia často bráni mnoho prekážok. V tejto oblasti sú preto mnohé univerzálne rady zbytočné a problém je potrebné riešiť pre daný konkrétny prípad. Zameriam sa preto na diaľkový príjem mimo bydlisko. 

3_75_1459281373_P1050647.JPG

V prvom rade rozhoduje vhodná lokalita. Nie je pravdou, že na vysokom kopci je za každých podmienok najlepší príjem vzdialených staníc. Presvedčili sme sa o tom na mnohých DX kempoch, keď po výstupe na najvyšší kopec so širokým rozhľadom na všetky strany bol výsledok ďaleko horší, ako na chate o niekoľko sto metrov nižšie. Je to kvôli tomu, že stupnicu na rádiu nám zaplnia blízke a stredne vzdialené vysielače zo širokého okolia. Tým pádom je vyhľadanie voľnejšej frekvencie a vzdialenejšej stanice zložité. 
Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche, preto je vhodnejšie zostúpiť nižšie a zamerať sa iba na jeden smer. Ideálny je svah, kde máme výhľad v rozmedzí 90° a zbytok je odtienený okolitým terénom. Obmedzí to síce diaľkový príjem na určité smery, ale výsledok v utlmení miestnych staníc bude výrazný. Takéto miesto sa v mnohých lokalitách hľadá obtiažne, treba však otestovať viacero lokalít a ak nájdete na stupnici aspoň zopár voľných medzier (frekvencie kde je iba čistý šum) ste na dobrej ceste. Pomôže dobrá mapa so zobrazenými vrstevnicami, alebo tieňovaním, poslúžia aj mapy na internete, alebo vyhotovenie terénneho profilu medzi miestom príjmu a záujmovou oblasťou. 

Dôležitým faktorom je technika príjmu. Pri love vzdialených staníc sa nezaoberáme identifikáciou stabilných staníc, ani spisovaním kompletného prehľadu pásma. Toto treba mať preskúmané už vopred a v prvom rade sa sústrediť na neobsadené a menej zarušené frekvencie. Výsledok nepríde hneď po naladení daného kmitočtu, treba skúsiť pootočiť anténou, nájsť pozíciu pri ktorej sa objaví slabá stanica v únikoch a prípadnú rušiacu stanicu tým dostať do minima. So štipkou trpezlivosti sa výsledok dostaví. Nezriedka treba čakať desiatky minút, kým neznáma stanica zosilní natoľko že vieme určiť aspoň jazyk. 
Výhodou sú predvoľby na tuneroch, kam uložíme sledované stanice a vieme ich tak priebežne sledovať a porovnať. 

Kľúčová býva identifikácia. Dobrým pomocníkom je záznamové zariadenie, pomocou ktorého vieme aj neskôr nahrávku detailnejšie preskúmať a získať znaky, ktoré nám pomôžu zistiť názov stanice. Ak nemáme žiadny rekordér, poznačíme do poznámok všetky dôležité detaily, ako čas, jazyk, názov skladby, telefónne číslo, alebo názov firmy z reklamy. Užitočné je porovnať (hlavne ak je program čisto hudobný) vzdialený signál s dostupnými rádiami a poznačiť o aké stanice sa určite nejedná, čím neskôr pri pátraní zúžime okruh. Možno vás v tejto súvislosti napadlo dekódovanie pomocou RDS, lenže to je pri signáloch topiacich sa v šume nepoužiteľné. 
Moderná technika nám uľahčuje prácu. V prípade podozrenia na konkrétnu stanicu, môžeme porovnať obsah pozemského vysielania so satelitným, alebo internetovým. Málokedy do terénu vozíme so sebou viac objemnú techniku, tak nám pomôže kolega na telefóne s prístupom k satelitu, alebo na web. Treba však dávať pozor na možné oneskorenie signálu medzi jednotlivými cestami šírenia signálu, čo môže spôsobiť chybné závery. Porovnanie je jednoduchšie vredy, a stanica vysiela na FM a zároveň na stredných vlnách.
Keď disponujeme nahrávkou z vysielania s hovoreným slovom a napriek tomu nevieme identifikovať stanicu, obrátime sa na kolegov DXerov za hranicami, ktorí dokážu aj zo značne zašumeného záznamu rozlíšiť jednotlivé slová a rozlúštiť obsah vysielania. 

Samostatnou kapitolou sú zoznamy. Dnes už nie je problém nájsť na internete kvalitné a spoľahlivé prehľady vysielačov. Otázka je, či nám ich originálna forma vyhovuje, alebo si ich upravíme pre naše potreby a vypustíme viacero pre nás v teréne nepodstatných údajov, aby sa nám s nimi pohodlne pracovalo. Vhod padne logbook, alebo bandscan vypracovaný od kolegu DXera z blízkeho okolia, kde si zvýrazníme zaujímavé úlovky a na ne sa potom sústredíme. 

Značné úspechy v DXingu môžeme dosiahnuť za zlepšených príjmových podmienok. Pri výrazných inverziách dochádza k potlačeniu stredne silných miestnych staníc slabšími signálmi z diaľky. Uspokojivé výsledky sa vtedy dostavia aj keď nedisponujeme väčšou smerovou anténou, použitím dipólu či teleskopickej antény. Pomôže sledovanie počasia a podmienok šírenia. Najčastejšie sa vyskytujú v lete a na jeseň. Pri slabších podmienkach prichádzajú vzdialené signály predovšetkým skoro ráno a večer, pri výraznejších inverziách je to aj počas celého dňa. 

Okrem toho sa oplatí sledovať plán odstávok na blízkych vysielačoch. Vtedy sa jedna, alebo viac staníc na pár hodín odmlčí a voľná frekvencia (+/- 100 kHz) je čistá. Tieto výluky sú vykonávané behom pracovného týždňa, najčastejšie po polnoci, menej často v doobedných hodinách, čo pre zamestnaného DXera býva prekážkou. 
Pri skĺbení všetkých spomínaných podmienok sa určite dostavia výsledky. A keď nie okamžite, treba trpezlivo skúšať ďalej a stále sa zdokonalovať.

3_75_1459281374_P1050648.JPG

3_75_1459281374_P1050648.JPG

3_75_1459281373_P1050647.JPG

3_75_1459281373_P1050647.JPG

FM-TV-DAB Počet přečtení: 6939

Jméno:

E-mail:

Komentář:


Antispam: 6 krát deset =

Vyhledávání

Titulní fotografie
Vstoupit do galerie

DX Forum

DJ-X7E >>> Něco nebude v pořádku. V centru města je vesměs vysoká hladina rušení, ale silné signály rozhlasu mu ...
18.08.2018 22:22
DJ-X7E >>> Zdravim vsechny, mohl by ni tu nekdo poradit kdyz mam prehledovy prijimac DJ-X7 a stojim v centru pr ...
18.08.2018 17:40
Zajímavý objev na 108.0 MHz >>> Tenhle "dobrý signál" je bohužel naopak bordel od internetu a dalších radostí. Je to rušení... Kdyby ...
17.08.2018 22:39

Poslední komentáře

Navštivte Holice 2018 >>> Jasně, to za mně to tak daleko nebývalo. ...
20.08.2018
Navštivte Holice 2018 >>> Aspoň vidíte, ako dopredu vidí vedenie klubu :-) J. ...
20.08.2018
Navštivte Holice 2018 >>> Dožiju-li, jedu i 2019. Po vánocích si zabookuji hotel. ...
20.08.2018
Navštivte Holice 2018 >>> 2018 ne 2019 :-) ...
19.08.2018
Nový středovlnný vysílač Stěžery >>> V noci je v šumu na vnitřní feritku slyšet u hranic československa. ...
10.08.2018

Bazar

Nabídka pro radioamatéry (PRODÁM: Příslušenství)   Nabízím nové vysokonapěťové keramické kondenzátory ruské a německé výroby, elektronky např. PL 50 ... Detail inzerátu
Prodám různé historické radiopřijímače (PRODÁM: Přijímače) Nabízím k prodeji různé historické radiopřijímače elektronkové (Tesla Largo, Melodia, Poezia, Populá ... Detail inzerátu
Tesla Lambda 4 (PRODÁM: Přijímače) Tesla je funkční ale bude špatná nějaká elektronka. Naladí jen Liblici, ktera hraje slabě. K přijíma ... Detail inzerátu
Presslektor. (KOUPÍM: Příslušenství) Hledám někoho který vyrábí presslektory,měl bych zájem již ze zdrojem,tedy aktívní.Již jednou jsem m ... Detail inzerátu

Centrální adresa klubu, sídlo klubu:

Československý DX klub

Lorencova 5424, CZ-760 01 Zlín 

E-mail: mail(at)dx.cz

Kontaktní adresa pro Slovenskou republiku

Ing. Jaroslav Lajda (předseda klubu a zástupce Slovenské republiky)
Bôrická cesta 49, SK-010 01 Žilina
E-mail: slovensko(at)dx.cz

Plné zobrazeníI Mobilní verze

(c) Československý DX klub 2015

Tento web využívá cookies. Jeho používáním s tím vyjadřujete souhlas.O cookies Rozumím